Katarína Balúnová – Zóna Uprostred

Katarína Balúnová – Zóna Uprostred

 

kurátor: Daniela Čarná

SPP Galéria
Mlynské nivy 44C, Bratislava

8.6. – 30.8.2017

 

Na prvý pohľad pôsobí tvorba Kataríny Balúnovej akoby neosobne. No prvý dojem nebýva vždy správny a komplexný. Autorka sa totiž zaoberá otázkami pamäte miesta a spomienok, ktoré premieňajú technické geometrické obrazy: minimalistické pôdorysy a axionometrické rezy architektúrou na záznamy jej vlastného prežívania a uvažovania nad významom bývania a domova. Hranice miest vizuálne zaznamenáva a prekračuje. Od mapy mesta prechádza k mentálnej mape vnímania, „od fyzickej k psychologickej projekcii“. Vážnosť obrazových cyklov narúša ich príbuznosť s detskými stavebnicami či papierovými skladačkami (so vzdialenou príbuznosťou s reverznými papierovými objektmi a obrazmi Marka Blaža).
Autorka občasne reflektuje konkrétne mestá – Košice a Turín, ktoré sa spájajú s jej životom. Dve mestá s odlišným urbanizmom a špecifickým geniom loci, sa vo viac či menej rozpoznateľných podobách a skrytých odkazoch objavujú naprieč jej tvorbou. Odkazuje k histórii, zaoberá sa rozpormi medzi prírodou a civilizáciou, ale vychádza aj z osobnej „sídliskovej“ minulosti. Zdá sa, že reflexia odcudzenej panelákovej kultúry, (ktorej absurdnosť výstižne zaznamenal dobový film Věry Chytilovej Panelstory z roku 1979), je fenomén rezonujúci v tvorbe viacerých autorov strednej generácie, označovanej aj prívlastkom „Husákove deti“ – u Tomáša Džadoňa, Martina Špirca, Lucie Tallovej, Rastislava Sedlačíka, Jána Vasilka a ďalších. Je synonymom ideologicky ovplyvňovanej každodennej reality, v ktorej sme mnohí prežili detstvo a dodnes nesieme bremeno jej dedičstva.
Tvorba Kataríny Balúnovej nadväzuje na významnú a región presahujúcu históriu košickej výtvarnej scény. V sledovanom kontexte preto nemožno nespomenúť umelcov ako Ján Mathé, Juraj Bartusz, Mária Bartuszová a mnohí ďalší, ktorí exteriér tohto mesta premenili na galériu sôch. Na aktuálnej výstave autorka, absolventka štúdia maľby v ateliéry Adama Szentpéteryho na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, uvažuje o verejnom priestore v médiu maľby. V cykloch Composition-chimney (2016), Black Blocks (2016) a Open Walls (2017) abstrahuje a voľne narába s geometrickým tvaroslovím, ako skladačku ho rozkladá a spája do nových celkov. Obrazy, v ktorých využíva dialóg línie a plochy, majú výraznú vizuálnu hodnotu, no v pozadí nájdeme otázky o podstate a sociálnej funkcii architektúry.
Pohľad z vtáčej perspektívy umožňuje vnímať veci z nadhľadu, mať od nich odstup. Katarína Balúnová hľadanie vzťahov medzi verejným, univerzálnym a osobným rámcuje prostredníctvom variabilného jazyka geometrie. Ten je základom urbanizmu a architektúry. A vzťahy medzi miestami, ktoré vytvárajú, nás – ich obyvateľov či návštevníkov ovplyvňujú často viac, ako si uvedomujeme a dokážeme priznať.
Daniela Čarná

 

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*