Maľba 2013

Ján Hrčka, YMCA 2013 foto © malbaroka.sk

Cena Nadácie VÚB za maliarske dielo pre mladých umelcov (**’) Galéria Nedbalka, 15. november – 18. december 2013. 

 

V Galérii Nedbalka je od polovice novembra sprístupnená výstava Maľba 2013. Ponúka diela dvadsiatich finalistov súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB za maliarske dielo pre mladých umelcov. Autori sa do finále prebojovali spomedzi sedemdesiatich dvoch prihlásených, o ich úspechu rozhodovala medzinárodná štvorčlenná porota. A výsledok – aktuálna výstava – by mal čo-to, ak nie viac, napovedať o stave súčasnej maľby, maliarskeho uvažovania a správania sa generácie do tridsaťpäť rokov. Ťažko hodnotiť koncepciu, tá je – vzhľadom na okolnosti – jednoznačná. Je to súbor dvadsiatich diel, obrazov, ktoré uspeli pred zrakmi štyroch kritikov a teoretikov. Na prvý pohľad ich spája jedine fakt, že sú maľbami, prihlásenými do rovnakej súťaže. Spôsob inštalácie – rovnocenné radenie obrazov na stene – tejto skutočnosti zodpovedá. Zvlášť kreatívny prístup by tu ani nemal opodstatnenie.

Rastislav Sedlačík, BA 3 (Sun) foto © malbaroka.sk
Rastislav Sedlačík, BA 3 (Sun)
foto © malbaroka.sk

Na vernisáži odovzdali zástupcovia nadácie finančné ceny trom víťazom. Zloženie poroty, ktorá najlepšie diela vybrala, takto na diaľku vzbudzuje rešpekt a tiež ho treba oceniť. Amy Dickson, britská teoretička umenia, hlavná kurátorka galérie Artist Rooms, Magdalena Juříková, riaditeľka Galerie hlavního města Prahy, Veronika Wolf, riaditeľka Lobkowiczkých zbierok a teoretik a pedagóg Juraj Čarný rozhodovali v dvoch kolách. Tretie miesto napokon získal Viliam Slaminka s obrazom Góóól!, druhé Marek Jarotta s dielom Nemiesta – Hala a prvú cenu si odniesla Lucia Tallová za plátno Zimný prístav. Ako pre SME povedala šéfka poroty Amy Dickson, Slaminka zaujal odborníkov vtipom a hravosťou, čo je v maľbe veľmi ťažké dosiahnuť, Jarotta zas témou a konceptom a Tallová motívom, maliarskym prístupom aj výslednou náladou obrazu. Trojica víťazov sa líši v námetoch aj spôsobe maľby. Zimný prístav je akýmsi snovým preludom – aj portrétom krajiny, aj ornametnálnou maliarskou kompozíciou, obraz Nemiesta – Hala zobrazuje neurčitú vyľudnenú architektúru a Góóól!, to je popkultúrny výbuch fantázie a asociácií, sieť plná rýb, lôpt a loptičiek, banánov, uhoriek… Nevedno, či ide o gól vlastný, alebo do súperovej bránky, ale hra má správne grády. Hoci všetci traja ocenení  pracujú s akrylom, každý z nich  k nemu pristupuje svojsky. Zatiaľ čo Slaminka nanáša štedré pastózne vrstvy, Jarotta prvotnú maľbu ďalej spracúva brúsnym papierom, prebrusuje sa k cieľu a Tallová akryl riedi, necháva ho stekať, čím dosahuje až akvarelový charakter. Viliam Slaminka si užíva farby v plnej poľnej, ich pestrosť priamo súvisí s pestrosťou zobrazovaného, Marek Jarotta aj Lucia Tallová zas volia obmedzenú farebnosť v desiatkach odtieňoch sivej. Niekomu by sa možno mohlo zdať, že v prípade prvého miesta, a na to sa výtvarníci sťažujú napríklad aj pri aukciách, ohuruje najmä veľkosť plochy plátna, štvorcové metre, v tohtoročnom výbere však Tallovej Zimný prístav reprezentoval nielen to najväčšie, ale naozaj aj to najlepšie. Lepšie povedané, patril k najlepším prihláseným dielam (lebo hodnotenie v takýchto súťažiach je vecou konsenzu, kvalita sa nedá odmerať na jednotky presne). Autorka je možno až príliš zaujatá vizuálnou stránkou obrazu, ktorý napokon trochu klame telom, forma víťazí nad obsahom. V skutočnosti neponúka omnoho viac než poetickú, snovú pastvu pre oči, ale výsledok je skutočne efektný. Aj blízka fyzická prítomnosť takého obrazu je príjemná.

Dominik Hlinka foto © malbaroka.sk
Dominik Hlinka
foto © malbaroka.sk

O čom prehliadka dvadsiatich finalistov Maľby 2013 vypovedá? Predovšetkým o tom, že vznikajú kvalitné diela a maľba, ktorej veľakrát predpovedali zánik, čo už dnes vyznieva smiešne, existuje a hľadá aktuálne podoby. Vo finále súťaže sa ocitlo mnoho diel, ktorých hlavným námetom je figúra. Viacerí maliari pracujú s autobiografickými témami (Fabian, Mésároš, Dovičáková, Polák…). Zaujíma ich aj architektúra a krajina (Hrčka, Hlinka, Oroszová, Sedlačík, Vrancová…). Jej skôr temné alebo tajomné podoby, od najužšieho (detailného) záberu v Hlinkových Vysťahovalcoch, cez Hrčkov dramatický „portrét“ budovy YMCA  až po Sedlačíkov abstrahujúci obraz BA 3 (Sun) patria k tomu najpôsobivejšiemu, čo sa na výstave dá vidieť. Len veľmi ojedinelé sú zátišia (Mravec) či abstraktné prejavy (Baffi, Koyšová), ktoré však v prípade Koyšovej v skutočnosti stavajú na konkrétnostiach a abstraktnú kvalitu dosahujú vlastne zoomom, zväčšením mikroskopického záberu. Okolie výtvarníka, vlastná osoba umelca a jej zaradenie v celku, ako aj úvahy nad širšími spoločenskými témami, to, zdá sa, hýbe (aj) maliarskym svetom. Teoretička Sandra Kusá v katalógu k výstave píše, že tzv. košický okruh umelcov inklinuje skôr ku kritickým a naratívnym témam na rozdiel od autorov školených v Bratislave, preferujúcich vizualitu. Pohľad na Kuchyňu Lucie Dovičákovej, prerastajúcu do píšťalového organu, a Helmu Matúša Lányiho, zdobenú biskupskými znakmi, uvedené potvrdzuje, hoci iste sa nájdu obojaké prejavy na oboch koncoch tohto malého pieskoviska.

___

Lucia Tallová: Zimný prístav, 2013 foto © malbaroka.sk
Lucia Tallová: Zimný prístav, 2013
foto © malbaroka.sk

V čase rozmýšľania nad výstavou i maľbou všeobecne som náhodou z autorádia začula literárneho teoretika a historika Milana Hamadu. Hovoril o tom, že umenie nemá uchvátiť len rozum prijímateľa, ale aj jeho city a vôľu, celého človeka. A že každý vedec či kritik by sa mal pri hodnotení diela riadiť prvým vlastným zážitkom z neho. Nemyslel tým, samozrejme, len povrchné a prchavé dojmy, skôr súbor rôznych informácií (z teórie i praxe), s ktorými ku konkrétnemu dielu pristupujeme. Hoci Hamada sa venoval predovšetkým literatúre, jeho slová platia aj na ostatné druhy umenia. Presne toto mi na výstave Maľba 2013 kolovalo v myšlienkach. Žiadny z tých obrazov neuchvátil úplne, nepohltil celú moju osobu, pritom mnohé sú kvalitou vyhotovenia či námetu, alebo rovno oboch, hodnotné. Napriek potešujúcim úkazom ku komplexnému pozitívnemu otrasu nedošlo. Je možné, že chyba je v osobe diváka. A tiež existuje nepatrná šanca, že niečo chýba inde. V každom prípade si výstava zaslúži divákov čas. Ako čiastková informácia o stave súčasnej maľby poslúži. A ak návštevník odchádza s pocitom, že by chcel vidieť ešte viac, máme vymaľované.

Denisa Gura Doričová

1 Comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*