On-line výstava: Csölle, Tittel, Gavula: Re passage

Miro Csölle, Milan Tittel, Matej Gavula: Re passage. Bratislava – Belehrad, 2012. Video,

dĺžka 9:20 min.

 

Video, ktoré tentoraz predstavujeme v rámci online výstavy na hentak-u, bolo naposledy prezentované v galérii Photoport na jednej z vernisáží výstavnej série 1998 – GAVULA, TITTEL, ONDRUŠEK, CSÖLLE. Séria troch krátkodobých výstav predstavila v retrospektíve jednotlivých vyššie menovaných členov umeleckej skupiny s názvom XYZ. Video Re passage je z roku 2012 a vznikalo na dvoch miestach – v Bratislave a Belehrade. V role „hlavnej postavy“ sa postupne vystriedajú všetci traja uvedení autori, pričom ich individualita je potlačená – v rámci príbehu videa sú navzájom zameniteľní a ich striedanie nie je z hľadiska obsahu príliš dôležité.  Princíp je veľmi jednoduchý – sledujeme pomerne rušný verejný priestor (v úvode je to Most SNP v Bratislave) s chodcami, ktorí však kráčajú pospiatky. Spomedzi nich sa zrazu vynorí osamelá postava muža tlačiaceho bicykel (M. Tittel), ktorý ako jediný kráča vpred. Pohybuje sa pomaly, sklonený, s námahou, akoby vzduch zhustol a on musel s každým krokom prekonávať veľký odpor.

Po tom, čo Tittel (alternovaný M. Csöllem) prejde takýmto spôsobom cez most, vchádza do makety synagógy na Rybnom námestí pri Dóme sv. Martina, ktorá bola (kontroverznou) replikou pôvodnej neologickej synagógy, zbúranej práve kvôli stavbe mosta. Následne sa dianie plynule presunie na most v Belehrade, aby sa napokon skončilo, už za účinkovania Mateja Gavulu, v budove Geozavod Beograd. Tu sa konal 53. ročník výstavy Októbrový salón, pri príležitosti ktorej pripravili členovia XYZ druhú časť videa. Výber bratislavskej lokácie pre video zrejme nebol náhodný. Členovia skupiny sa už viackrát zaoberali témami súvisiacimi s verejným priestorom, históriou, respektíve ukotvením živého jednotlivca v abstraktných, ale predsa citeľných politicko-sociálno-kultúrnych súvislostiach. V tomto prípade strohá performancia – kráčanie pospiatky s bicyklom vedľa seba – vytvorila pomocou jednoduchej technológie pôsobivú metaforu o jedincovi, ktorý sa svojou inakosťou na prvý pohľad javí ako blázon, avšak pri zmene perspektívy vyznieva zrazu ako jediný, kto disponuje nezávislým, zdravým rozumom. (V tejto súvislosti je zaujímavý aj performatívny aspekt projektu – na videu sú zaznamenané prekvapené reakcie okoloidúcich, s ktorými sa účinkujúci počas realizácie konfrontovali). Zároveň môžeme celú vec čítať aj opačne – video znázorňuje cestu vpred, ktorá je v skutočnosti len zakamuflovanou cestou vzad. Nie je možné jednoznačne určiť, do akej miery autori odkazujú na udalosti spojené s výstavbou mosta, kvôli ktorému bola zbúraná časť Starého Mesta; prípadne na aktuálnejšiu kauzu vysokej dotácie na projekt repliky synagógy, ktorého realizácia bola predmetom spochybnení a diskusií. A nie je to ani dôležité, pretože táto práca je vzácnym príkladom toho, ako môže umelecké video fungovať aj bez akýchkoľvek aditívnych vysvetlení a komentárov. S použitím minimalizovaných výrazových prostriedkov vzniklo dielko, ktoré na nás pôsobí priam fyzicky. Prajem príjemné sledovanie.

Alexandra Tamásová 

 

 

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*