P O S T B I G B A N G S F A N T E B I G B A N G S F

 

P O S T B I G B A N G S F  A N T E B I G B A N G S F
Retrospektívna výstava Stana Filka zo zbierky Stredoslovenskej galérie
Usporiadateľ: Stredoslovenská galéria
Vystavujúci autor: Stanislav Filko
Kurátorka: Mira Keratová
Vernisáž: /utorok/ 21. februára 2017 o 17.00
Miesto: Praetorium, Nám. Š.  Moysesa 25, Banská Bystrica
Trvanie výstavy: 22. február – 30. apríl 2017
Výstava Stana Filka (1937 – 2015) predstaví rozsiahlu akvizíciu galérie z diela autora generácie slovenskej neoavantgardy 60. rokov. Filko získal medzinárodné uznanie ako tvorca inštalácií a prostredí a považuje sa za priekopníka na poli konceptuálneho umenia na Slovensku. Akvizíciaz Filkovho diel, ktorú galéria získala do svojich zbierok od Ministerstva kultúry SR v roku 2015, obsahuje vyše 700 menších objektov a diel na papieri. Ako systematicky vybraná zbierka je rozsiahlym umeleckým archívom s veľkým bádateľským potenciálom. Obsahuje autonómne diela, ako aj dokumentácie Filkových výstavných projektov a mnohých už neexistujúcich alebo priebežne prepracovávaných priestorových diel, či diel vysvetľujúcich vývoj jeho unikátneho (ideologického) systému farieb, ktorý vytvoril na vysvetlenie svojho holistického konceptu sveta.

 

Stano Filko (1937 – 2015) patrí ku generácii slovenskej neoavantgardy 60. rokov. S Alexom Mlynárčikom spolupracoval na projekte manifestu a readymade-eventu happsoc. Ten vznikol apropriáciou časovo a priestorovo vymedzenej reality mesta Bratislavy medzi socialistickými oslavami sviatku práce a ukončenia druhej svetovej vojny (Happsoc I., Bratislava 2. – 8. máj 1965; spolu so Zitou Kostrovou). Ako sociálny happening pokračoval v tretej sérii Filkovou Akciou Univerzál, v rámci ktorej si prisvojil „skutočnosť“ Československa s jeho životom, minulosťou a budúcnosťou v priestore a čase (Happsoc III. Oltár súčasnosti, 1966). Nasledoval Happsoc IV. (1968-71) v dimenziách celého vesmíru. Oproti výskumu fyzického sveta, v 70. rokoch začal s Milošom Lakym, ktorý inicioval problematiku bieleho priestoru, rozpracovávať ideu transcendentna, ktoré v rámci projektu a manifestu Biely priestor v bielom priestore (1973-74, spolu s Jánom Zavarským) formulovali ako „čistú emóciu“. Podobne ako happsoc, aj koncept bieleho priestoru sa pre Filka stal životným projektom. Ďalej ho rozvíjal individuálne. Od počiatočnej materializácie bieleho priestoru v 70. rokoch, smerom k jeho sublimácii v rokoch 90. V roku 1982 emigroval zo socialistického Československa do Nemecka. Auto Škoda, na ktorom utiekol z krajiny, premaľoval na bielo a vystavil na dOCUMENTE v Kasseli krátko po svojom príchode (BAJ-85-70). Odišiel do New Yorku a hoci sa nikdy nenaučil po anglicky, vytvoril si vlastný „novojazyk“, ktorým komunikoval svoje idey. V 80. rokoch amerického obdobia sa venoval neoexpresívnej maľbe.

Od roku 1991 žil v Bratislave a zaoberal sa rozpracovávaním svojho autonómneho ideologického systému, ktorý nazýval psychofilozofický systém. Ten mu slúžil na vysvetlenie jeho holistického konceptu sveta. Do postbigbang časti svojho diela, v ktorej sa zaoberal fyzickým časopriestorom 3. dimenzie, zaraďoval kozmologickú líniu svojej tvorby, ktorá sa vzťahuje k happsocu od 60. rokov po súčasnosť. Oproti tomu, antebigbang časť sa týkala sveta metafyzického – 5. dimenzie, s ktorou je známy svet (3.D.) prepojený 4. dimenziou času. Sem začleňoval diela súvisiace s bielym priestorom od 70. rokov po súčasnosť. V 90. rokoch svoju tvorbu systematizoval a vytvoril systém farieb (SF), ktorý používal ako logickú štruktúru. Svoj všeobsahujúci psychofilozofický systém štrukturálne prehĺbil a vertikálne členil na 5 dimenzií v horizontálnom usporiadaní podľa 20. farieb. Do tejto podoby systému dospel až v posledných rokoch, keď rozpracovával najmä metafyzické otázky. Systém prešiel priebežným štrukturovaním na 7 farieb v 90. rokoch a 12 farieb v nultých rokoch. Farby, ktorými Filko popisoval vesmírny poriadok boli ďalej štrukturované známymi systémami poznania. Štrukturalizácia ako analytický mód zahrňovala akékoľvek možné fenomény, či už tie definované alebo nanovo formulované autorom. Podštruktúry vznikali ako nekonečné lineárne rady, resp. nekončiace sa množstvo k sebe sa vzťahujúcich radov. Farby, zasahujúce konkrétne dimenzie mohli reprezentovať alebo mohli byť nahradené základnými živlami, svetovými stranami, v inom prípade sociálnymi témami a ďalšími faktormi. Tieto paralelné a nekonečné rady Filko neustále dopĺňal a obnovoval ich funkčné vzájomné vzťahy. V snahe o „absolútnu objektivitu“ chcel dospieť k akémusi finálnemu algoritmu, ktorý by vysvetľoval nekonečnú transformáciu života.

 

V roku 2005 začal v rodnej dedine Veľká Hradná pri Trenčíne realizovať svoj monumentálny komplex Archa, ktorý mal absorbovať všetky jeho diela na úrovni archívu, dielne, laboratória a inštitútu. Priestory Archy budoval okolo sedliackeho domu svojich starých rodičov. Koncepcia tzv. Gesamtkunstwerku s premysleným umiestnením vybraných elementov (pyramíd, včelích úľov, a i.) mala definovať Filkovu osobnú/životnú a univerzálnu/kozmickú dialektiku. Skoncentroval tu svoje rozsiahle oeuvre, vrátane prác, ktoré od polovice 60. rokov skladoval v časových vrstvách v ateliéri na Snežienkovej ulici v Bratislave pod Kamzíkom. Triedenie do farebných priestorov a ich poňatie v celkovej totálnej inštalácii s vertikálnym a horizontálnym členením na 5. dimenzií a 12 farieb, korešpondovalo s charakterom jeho tvorby, v ktorej každé jedno dielo je súčasťou jediného životného diela. V roku 2013 boli diela z Veľkej Hradnej prevezené a Projekt Archy zostal nerealizovaný.

 

Filkova produkcia bola obzvlášť rozsiahla a dynamická. Bola založená na kumulatívnom archivovaní objektov a ich dokumentácií. Zahrňovala nielen inštalácie a prostredia, ale aj obsiahly projektart, nazývaný i prospektart, planart či textart, ktorý bol teoretickou a dokumentačnou bázou tvorby SF. Väčšia časť Filkovej rozsiahlej zbierky v Stredoslovenskej galérii obsahuje práve tento typ diel a je prierezom jeho tvorby. Umožňuje pochopiť jej celkový koncept tak, ako sa vyvíjal v čase. Najrôznejšie textové diagramy v rozličných médiách z veľkej miery obsahujú, či už nájdené alebo apropriované, v čase vždy nanovo komentované (t.j. aktualizované) a readjustované papierové materiály. Kým v 60. a 70. rokoch sa jednalo najmä o rôzne typy tlačovín, v 90. rokoch boli ustálenejším formátom A3 milimetrové papiere a zvlášť po roku 2005 xeroxové prekresby. Filko do každej novej aktualizácie svojho prepracovaného teoretického systému vždy spätne zaradil aj staršie práce. Takto narábal i s dnes už ikonickou, kozmologickou ikonografiou, ktorú v 60. a začiatkom 70. rokov prevzal z propagandy letov do vesmíru. Adekvátne k tomu pracoval aj s dokumentáciou svojich nezopakovateľných prostredí, ktorú priebežne komponoval do nových, originálnych a ľahko šíriteľných artefaktov (zvlášť kresieb, fotografií a tlačí). Tieto neobmedzene rozmnožoval, viacnásobne prerábal a vrstvil.

 

Mira Keratová

 

Otváracie hodiny:
UT/STR/PI 10:00 – 16:00
ŠTV 10:00 – 18:00
SO/NE 10:00 – 17:00

Akvizícia bola realizovaná s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Banskobystrického samosprávneho kraja. Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

 

Vstup na vernisáž je voľný.

www.ssgbb.sk

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*