Recenzia: Erik Sikora v OPEN gallery

Erik Sikora: Tešenie

OPEN Gallery, Baštová 5, Bratislava

Trvanie výstavy: 14.2. – 9. 3. 2014

Kurátorka výstavy: Katarína Uhlířová

 

*** Výrazne nadpriemerný výkon, ktorý by bola veľká škoda obísť a nespoznať

 

Už samotný názov samostatnej výstavy minuloročného finalistu Ceny Oskára Čepana Erika Sikoru v Open Gallery v Bratislave Tešenie  vyvolal vo mne veľké očakávania, isté nervózne chvenie, ako i pocit radosti z anticipácie a istých dohadov, čo nám Erik pod kurátorskou taktovkou Kataríny Uhlířovej tentoraz naservíruje. Prácu Erika Sikoru dôverne poznám a musím sa priznať, i keď to bude znieť možno trochu „neprofesionálne“, prechovávam k nej niekedy až nekritické sympatie. Dôvod je jednoduchý. Erik Sikora a jeho umenie, či už ide o jeho videoeseje, alebo hudobné projekty, prináša do našich životov pozitívnu energiu, pohľad na rôzne problémy z tej jasnejšej stránky ako i autorove vlastné možnosti riešení analyzovaných situácií. „Ihriskom“, inšpiračným zdrojom, pracovňou, ako i laboratóriom je pre Erika sám život, bezprostredné prostredie, ktoré ho obklopuje, príroda, mesto, rodina, priatelia, ale niekedy i závažnejšie sociálno-spoločenské problémy, na ktoré sa snaží poukázať pre neho príznačným, možno na prvý pohľad naivným a zľahčujúcim spôsobom. V mojich očiach je Erik Sikora pozitívnym aktivistom intuitívne, ako i vedome vyhľadávajúcim kladné stránky a riešenia  konkrétnych tém s nevyčerpateľnou energiou a kreativitou.

Erikov špecifický rukopis a autorský prístup sa začal profilovať už počas jeho štúdií na pražskej AVU – od jednoduchých, často humorných hudobných videoesejí až po komplexnejšie analytické práce skúmajúce zvolenú tému z viacerých uhlov pohľadu a veľakrát majúcich vo výsledku formu kvázi inštruktážneho filmu. Tento vývoj reflektuje i bratislavská výstava, predstavujúca dve staršie videá Miss Petřín, 2007 a Bezdomovcom, 2006 v konfrontácii s nedávnymi prácami Tešenie a Domáci vodopád. Vo videu Bezdomovcom autor reaguje na sociálnu problematiku bezdomovcov, sám sa snaží prispieť k jej riešeniu, no v závere musí rezignovane konštatovať, že i keď chcel preukázať svoje sociálne cítenie a chcel pomáhať bezdomovcom nájsť si nové domovy, oni nechcú”. V istej rovine sa dá dielo vnímať predovšetkým v proklamovanej Sikorovej snahe robiť sociálne umenie” i ako zamyslenie sa nad potenciálom umenia riešiť spoločenské problémy (čo súvisí s otázkou, ktorú si umelec sám často kladie – Na čo nám je umenie?), či i ako jemná ironizácia postavenia samotného umenia v dnešnej spoločnosti. Domáci vodopád a Tešenie spadajú do kategórie prác využívajúcich analytickejší postup práce a prepájajú viaceré žánre od inštruktážneho filmu cez reportáž až po dokumentáciu  autorových performancií, kde testuje potenciál svojich kreatívnych nápadov v každodenných reálnych podmienkach. Zaujímavým momentom v ostatných Erikových prácach je jeho schopnosť nenásilne vniesť do sveta umenia vlastný život – či už ide o jeho pracovné skúsenosti v oblasti dizajnu kachličiek, reakcie na jeho pracovné cesty, ktoré automaticky využíva na kreovanie a zachytávanie nových kreatívnych riešení. Zároveň sa Erik v súvislosti na konkrétne pracovné zadania a tematické ukotvenia jeho diel stáva podnikateľom, cvičiteľom, vynálezcom. Všetky tieto rôzne persóny harmonicky koexistujú v jeho svete a autor prostredníctvom nich ponúka analýzy ako i možnosti riešenia problému z rôznych perspektív.

V súvislosti s predstavenými dielami, zahrňujúcimi staršiu, ako i súčasnú polohu Erikovej tvorby, ma trochu zamrzelo, že na výstave nebol prezentovaný súbor videí Tvoridlo, 2011. Ten je pre mňa, a i samotná kurátorka v sprievodnom texte túto skutočnosť priznáva, ťažiskovým projektom, ktorý načrtol ďalšie smerovanie autorovej tvorby s logickým vyvrcholením v projekte Tešenie.

Na záver mi nedá nespomenúť ešte jednu poznámku k technickému riešeniu výstavy, keďže to veľakrát vplýva na to, ako ju divák vníma. Nedotiahnutie zvukovej časti, vzájomné rušenie jednotlivých videí založených na slove a zvuku, s problémom pohodlne sledovať prezentované diela, prispelo k istému rozčarovaniu z celej výstavy.

Katarína Slaninová

Hodnotenie v recenziách

 

Tak ako každé hodnotenie je aj tu na hentak.sk hodnotenie kníh a výstav vecou subjektívneho názoru autorov a v konečnom dôsledku možno viac vypovedá o nich, ako o hodnotených dielach. Pri vedomí tohto obmedzenia sa však autori snažia pristupovať k hodnoteniu podľa nasledujúcej tabuľky. (Tabuľka má zdá sa logaritmický charakter, asi ako citlivosť filmu na svetlo )

 

‘ Totálna hlúposť, hnus, nepodarok

* Škoda strateného času

*’ Veľké riziko rozčarovania, ktoré nemusia preklenúť ani prípadné občasné záblesky

** Mierne podpriemerná expozícia či dielo, v ktorej nájdu niečo podstatné asi iba žánroví fajnšmekri

**’ Tu sa začína nadpriemer. Súčasťou celku sú aj výrazné momenty, ktoré stojí za to vidieť a poznať

*** Výrazne nadpriemerný výkon, ktorý by bola veľká škoda obísť a nespoznať

***’ Tu sa začína oblasť, kde môžete očakávať veci, ktoré vás naozaj zasiahnu

**** Výnimočný komplexný zážitok

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*