READING

Recenzia: Kniha Július Koller: Galéria Ganku

Recenzia: Kniha Július Koller: Galéria Ganku

Recenzia publikácie

Ed. Daniel Grúň. 2014. Július Koller: Galéria Ganku. Viedeň: SCHLEBRÜGGE.EDITOR (***)

 

„Určiť hranicu medzi realitou a fantáziou je na tom, ako kto individuálne vníma realitu.“ Citované slová Květy Fulierovej sú prevzaté z novej publikácie Július Koller: Galéria Ganku, zostavenej Danielom Grúňom, a mohli by byť aj jej mottom.

Kniha je venovaná projektu Júliusa Kollera a niekoľkých jeho priateľov, s názvom UFO – Galéria – Galéria Ganku. Ide o fiktívnu inštitúciu, založenú v roku 1981, lokalizovanú na fyzicky existujúcom mieste vo Vysokých Tatrách (Galéria Ganku je názov plošiny, ktorá je súčasťou štítu Malý Ganek). Paradoxné je, že táto publikácia, pripravená niekoľko desaťročí po vzniku Kollerovej iniciatívy, je zďaleka najreálnejším, najobjemnejším a najkomplexnejším výstupom projektu. Ten totiž existoval „len“ vo forme určitého počtu fotograficky zdokumentovaných priateľských stretnutí, novinových výstrižkov a koláží, textových záznamov a jedného trička, pričom všetky tieto stopy sú zozbierané a reprodukované v Grúňovej publikácii.

7_U.F.O. Galéria Ganku_0008

Editor odviedol priam archeologickú prácu, keď vypátral v Kollerovej pozostalosti materiály súvisiace s projektom Galérie Ganku, rozprával sa s ostatnými účastníkmi, zaznamenával ich spomienky. Jadrom publikácie, tmelom, ktorý drží všetko pohromade a dáva mu opodstatnenosť, je Grúňova odborná štúdia s názvom Sprievodca Galériou Ganku. Archív fiktívnej inštitúcie Júliusa Kollera.

Text v sebe spája viaceré kvality – ide o odbornú štúdiu, ktorá skúma predmet svojho bádania z nadhľadu a vsádza ho do širších kontextov (objasňujúcich sa až s odstupom uplynutého času), a súčasne empaticky zohľadňuje tie aspekty projektu, ktoré boli dôležité pre samotného Kollera (pomerne veľký priestor je venovaný napríklad problematike horolezeckých výstupov na Galériu Ganku a nešťastí, ktoré sa tu prihodili, tak ako ich opisujú články v časopise Vysoké Tatry). Ako píše Grúň, Koller sa pohyboval „na pomedzí umenia, populárnej kultúry a každodenného života“ (s. 104). Preto aj realizácia projektu UFO – Galéria – Galéria Ganku spočívala nielen v organizačných stretnutiach, debatách a plánoch s kolegami z výtvarnej obce, ale aj v zbieraní a archivovaní populárno-náučných časopisov či priraďovaní bežných udalostí z každodenného života (napríklad rodinných výletov do Tatier) ku koncepcii fiktívnej galérie.

koller6

Grúň interpretuje založenie Galérie Ganku z viacerých uhlov pohľadu: ide o výraz vzdoru voči režimu, ktorý neumožňoval oficiálne tvoriť a prezentovať nekonvenčné, experimentálne umenie – akýsi „estetický nástroj prekonania pasivity spoločenských pomerov“ (s. 104); pre svoju vysokú nadmorskú výšku bola tiež ideálnym miestom, kde malo dochádzať ku kontaktu s mimozemskou civilizáciou v rámci Kollerovho celoživotného projektu Univerzálnych – kultúrnych Futurologických Operácií, ktoré prelínaním skutočnosti a fikcie nastavujú zrkadlo mediálnym manipuláciám, príznačným pre danú dobu. Grúň ďalej rozoberá históriu projektu, ktorý sa začal formovať už v roku 1971 (koncept Galéria Vysoké Tatry). Ako referuje autor, približne od tohto času začal Koller vystrihovať a archivovať články o horolezeckých nešťastiach na Galérii Ganku, ako aj maľovať obrazy s tematikou Vysokých Tatier. Text ďalej sleduje vývoj projektu, ktorý prerástol do bytových stretnutí s ďalšími spriaznenými ľuďmi, kde spoločne pripravili a spísali základnú koncepciu, štatutárne zásady, organizačnú štruktúru. Členmi komisie podľa tohto dokumentu boli Milan Adamčiak, Pavol Breier, Igor Gazdík, Július Koller, Peter Meluzin a Rudolf Sikora. Pôvodne niektorí z členov zamýšľali aj reálne na Galériu Ganku vystúpiť a realizovať tam umelecké akcie, od čoho ich však odhovoril skúsený horolezec P. Breier s odôvodnením, že takýto výstup nie je pre horolezeckých laikov možný. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť výrok Milana Adamčiaka, ktorý predniesol naživo počas prezentácie knihy, mávajúc pritom výtlačkom časopisu Vysoké Tatry: „Julo Koller nemusel do Tatier chodiť, on ich odoberal!“ Projekt tak zostal len na papieri a v hlavách zúčastnených.  Čo sa týka konkrétnych príspevkov (artefaktov, akcií) do galérie, na výzvu zareagoval Peter Meluzin, ktorý vytvoril tričko s nápisom „UFO Galéria Ganek Ö3 DABEI“. Pavol Breier uskutočnil horolezecký výstup na Galériu, ktorý fotograficky zdokumentoval a prezentoval ostatným účastníkom projektu. S Kollerovým projektom súvisia aj niektoré aktivity Milana Adamčiaka, Grúň konkrétne menuje Panfilský filharmonický orchester.

V závere štúdie autor zasadzuje Kollerovu fiktívnu galériu do kontextu ďalších (aj starších) umelcových aktivít, ako aj projektov zahraničných autorov z východnej aj západnej Európy, respektíve všeobecnejších spoločenských súvislostí danej doby.

koller7

Šťavnatým doplnkom knihy sú rozhovory s priamymi účastníkmi stretnutí, konkrétne s Milanom Adamčiakom, Pavlom Breierom, Květoslavou Fulierovou a Petrom Meluzinom. Z menovaných ma najviac oslovilo interview s Kollerovou životnou partnerkou Fulierovou, ktorá síce nebola členkou komisie, na stretnutiach sa však prirodzene zúčastňovala vzhľadom na to, že sa odohrávali v ich súkromnom byte, a tiež sa prirodzene ocitla v úlohe fotografky, dokumentujúcej stretnutia. Jej výpovede o „všednom živote, ktorý prestáva byť všedný“, o spoločnej „kultúre života“ a celoživotnej spolupatričnosti (s. 112) vrhajú v závere knihy iné svetlo a osobný rozmer na Kollerov projekt.

S prihliadnutím k predpokladanému záujmu zahraničných čitateľov je hlavná časť knihy v angličtine, kompletné verzie textov v slovenčine sú v zmenšenom fonte umiestnené na konci knihy. Veľká pozornosť sa venuje aj grafickej úprave, ktorú malo na starosti anglické štúdio grafického dizajnu An Endless Supply. Formát knihy koncepčne vychádza z rozmerov časopisov Vysoké TatryKrásy prírody, ktoré Koller odoberal a využíval ako podklady pre svoje koláže, výstrižky a iné artefakty, súvisiace s Galériou Ganku. Grafické riešenie obálky odkazuje na formu komiksu, ktorý Koller tiež príležitostne používal ako svoj vyjadrovací prostriedok.

Knihe niet čo vyčítať ani po obsahovej, ani formálnej stránke. Ide o poctivo pripravený, informačne výživný príspevok k (už teraz relatívne bohatej) bibliografii mapujúcej osobnosť a dielo Júliusa Kollera, nášho momentálne najznámejšieho, v zahraničí najuznávanejšieho výtvarníka. Je pekným príkladom mechanizmu „robenia“ dejín umenia, v ktorých zvlášť v rámci tak malej scény, ako je naša, sú jednotlivé stavebné kamene týchto dejín takmer vždy zásluhou individuálnych osobných iniciatív, ktoré vo výsledku rozhodujú o tom, kto a čo sa „odpublikuje“, a teda zapíše do dejín. Bez aktuálnej publikácie a snahy editora by totiž projekt Galérie Ganku zrejme zostal len marginálnou, polozabudnutou epizódou v bohatej Kollerovej tvorbe. Pri troche skepsy sa môžeme dokonca pýtať, či je pomerne rozsiahla publikácia adekvátnou formou odborného zhodnotenia takejto,  v podstate len rozpracovanej a nikdy neuzavretej problematiky, akú predstavuje Galéria Ganku.Či jednoducho nie sú téma a jej význam (pri pohľade z odstupu) mierne naddimenzované. Na druhej strane, pokiaľ je realizácia knihy výsledkom osobného, až  vášnivého nasadenia editora, bolo by malicherné jej existenciu či obsah spochybňovať. Preto na záver môžem len konštatovať, že každý výtvarník by si prial mať takého vlastného Daniela Grúňa.

Alexandra Tamásová

 


RELATED POST

Your email address will not be published. Required fields are marked *