Recenzia: Kraj(ina) vo Flatgallery

KRAJ(INA)

Martin Kochan, Erika Miklóšová a Veronika Šramatyová

Flatgallery, Baštová 1, Bratislava

27. 5. – 30. 6. 2014

**’ Tu sa začína nadpriemer. Súčasťou celku sú aj výrazné momenty, ktoré stojí za to vidieť a poznať

 

V bratislavskej Flatgallery je komorná výstava o krajine, ako ju chápu a vidia traja súčasní autori. Dve maliarky a fotograf na stenách bytu v centre Bratislavy rozvešali priehľady do prírodných scenérií, nefalšovane romantických, zdanlivo idylických, ale aj celkom reálnych, očividne poznačených človekom. Nedá sa povedať, že by dnes krajina vizuálnemu umeniu dominovala. Ale v pozadí je zjavne stále živou témou.

Erika Miklóšová: Painting XI., akryl na obliečke, 140 x 170 cm, 2011 foto (c) flatgallery

Erika Miklóšová: Painting XI., akryl na obliečke, 140 x 170 cm, 2011 foto (c) flatgallery

Maliarka Erika Miklóšová otvorene priznáva sentimentálny charakter svojich obrazov. Často maľuje krajinu, odkiaľ pochádza – scenérie južného Slovenska. Vracia sa ku koreňom, jej maľby majú výrazný citový náboj. Najskôr fotografuje a potom prchavý dojem, ale aj trvalú emóciu prenáša na plátno – to bežné maliarske často nahrádza posteľnou obliečkou či obrusom. Z domácich textílií preniká do obrazu spodná vrstva, štruktúra plátna či ornament. Aj to mení diela na nostalgické záznamy. Na podklad nanáša Erika Miklóšová vrstvy farby mohutnými, neuhladenými ťahmi štetca. Autorka pristupuje ku krajine, ktorej sa venuje dlhodobo, výsostne osobne. Zafarbuje námety vlastnými vzťahovými odtieňmi, pretvára ich na krajinu svojho vnútra, nezachytáva obraz viditeľnej skutočnosti. Tomu zodpovedá aj zveličená farebnosť. Zvyčajne temné obrysy tela krajiny oživujú výrazné škvrny, prevažne ružových tónov. Figúra je tu prítomná v náznakoch, na Painting XI či na Troch gráciách v záhrade vidíme drobné siluety postáv, akoby ponorených do šírej prírody. Často slúžia ako romantizujúci detail. Áno, tieto obrazy sú romantickými vidinami človeka spätého s prostredím. Veci tu fungujú v súlade s vyššími zákonmi, nekonečná – temná aj ochraňujúca – krajina je dejiskom, ideálnou scénou, na ktorej sa striedajú veľké vášne, ale aj malé obrazy života. Je tu miesto pre muchu aj pre ducha. A horúce letné dni striedajú chladné mesačné noci.

Veronika Šramatyová: Požiar v Matadorke z cyklu Hobby Painting II., olej na dreve, 36 x 78 cm, 2012-2014 foto (c) flatgallery

Veronika Šramatyová: Požiar v Matadorke z cyklu Hobby Painting II., olej na dreve, 36 x 78 cm, 2012-2014 foto (c) flatgallery

Naopak, Veronika Šramatyová, maliarka oddaná hyperrealizmu, pozoruje krajinu a deje v nej s odstupom. Autorka sa už z princípu hyperrealizmu snaží vytvoriť obraz skutočnejší než skutočnosť. A aj keď zobrazuje konkrétne okolie a prírodu Senca, kde žije, alebo destinácie, ktoré navštívila či osoby svojho života, cítiť, že ide skôr o všeobecnejšie významy, než o deklarácie osobných vzťahov. Niekedy sa jej verné prepisy kompozícií a detailov menia priam na metafory a podobenstvá. Podstatnou časťou jej práce je technologická zručnosť. Navracia sa k starým technikám, v tomto prípade k olejomaľbe na dreve a plátne, so všetkými zdĺhavými postupmi, ktoré k nim patria. Cyklus, z ktorého vystavené maľby pochádzajú, má názov Hobby Painting, ale je jasné, že toto hoby neposkytuje veľa oddychu. Maloformátové maľby, zoskupené vedľa seba v bohatých rámoch zlatej farby, pripomínajú obrazy z minulosti, ktoré máme zažité z návštev veľkých kultúrnych stánkov či z reprodukcií. Námety sú však suverénne súčasné, a tým získavajú diela ironizujúci charakter. Veronika Šramatyová sa tomuto hoby venuje s plnou vážnosťou, naplno si uvedomujúc nevyhnutnosť a prácnosť správneho postupu. Ale v druhom pláne cítiť úsmev. Pohráva sa s divákom, balansuje medzi starým a novým, vážnym a nevážnym, veľkým a malým. Výjav ako Štiaci Špirec je rovnocenný tradičnému námetu Matky alebo kvázi oslavnému Pribinovi. Je osviežujúce pristať na túto hru a užiť si ju spolu s autorkou.

Martin Kochan: Prachovka, 20 x 30,5 cm, digitálna fotografia, 2013  foto (c) Martin Kochan

Martin Kochan: Prachovka, 20 x 30,5 cm, digitálna fotografia, 2013 foto (c) Martin Kochan

Oproti obom maliarkam je krajinárska tvorba Martina Kochana abstrahujúca a zachytená objektívom fotoaparátu. Vidí krajinu ako kompozíciu tvarov a farieb, ktorej prirodzene dominuje horizontála. Naoko zobrazuje územia bez človeka, ale de facto neukazuje nič iné, než ľudské zásahy do krajinného tvaru i farebnosti, či už ide o odpad, alebo o predmety dennej spotreby, ktoré s prírodným materiálom nemajú nič spoločné. A práve kontrast medzi prírodným a umelým ho zaujíma. Jeho štúdie sú takmer rothkovské, diela Krajina I – V či diptych Red Line / Yellow Line dokazujú záľubu vo variáciách. Stačí, aby na poli vystriedal repku olejnú vlčí mak a už sa obraz sveta mení. Kochanov súbor krajín nie je nijako optimistický, ale vládne v ňom zvláštne ticho a nemenné pravidlá. Autor síce ukazuje zásahy, stopy po činnosti, dôkazy o pobyte pána tvorstva, o vykonanom pohybe, ale hranice jeho krajín sú pevné a nemenné. Nápoj vo fľaši sa nevzprieči fyzike a ostane v rovine rovnako ako prachovka, ktorú práve nik nepoužíva. Veci ležia a čakajú. Rovnobežne s horizontom a horizontálou našich všedných dní.

Je príjemné nahliadať s tromi výtvarníkmi cez ich vlastné okná, vidieť krajinu ich očami. Ako sa kurátori výstavy snažia naznačiť už jej názvom Kraj(ina), každého kraj i mrav je iný. Ale všetky sú z tohto sveta, všetky môžu byť niečím blízke.

 

Denisa Gura Doričová

 

 


RELATED POST

Your email address will not be published. Required fields are marked *

By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close