Recenzia: Práce v GCM

PRÁCE

Vystavujúci umelci/-kyne: Jeremy Hutchison, Vendula Chalánková, Anetta Mona Chişa a Lucia Tkáčová, Petra Pětiletá, Jiří Skála, Ludmila Smejkalová, skupina Cancel a Jako doma.

Kurátorka: Zuzana Štefková

Galéria Cypriána Majerníka, Ventúrska 9, 2. posch., Bratislava

Trvanie výstavy: 21. 6. ‒ 20. 9. 2014

**’ Tu sa začína nadpriemer. Súčasťou celku sú aj výrazné momenty, ktoré stojí za to vidieť a poznať

 

Tematicky ukotvené kurátorské projekty čelia mnohým úskaliam. Na jednej strane im neprajníci môžu vyčítať nie dostatočne hlboké a vyčerpávajúce spracovanie zvolenej témy a jej reflexie v umeleckom výstupe, čo často súvisí i s praktickou stránkou priestorových daností výstavného priestoru a následnej možnosti odprezentovať skúmanú problematiku v jej plnej šírke. Ďalším problémom je, že nech sa kurátor/-ka akokoľvek snaží predstaviť všetky zásadné diela a umelcov zaoberajúcich sa konkrétnou témou v ich umeleckej praxi, nie vždy budú všetci spokojní a otázky typu:  A prečo ste nezaradili do výberu toho alebo toho? ‒ budú neodmysliteľnou súčasťou odbornej reflexie výstavy, ako i dôvodom na vyčítanie príliš subjektívneho pohľadu.

_MG_4776

Česká kurátorka Zuzana Štefková sa vo svojich kurátorských projektoch dlhodobo dotýka  konkrétnych tém rezonujúcich nielen v českej spoločnosti. Výstava Práce, prezentovaná v priestoroch Galérie Cypriána Majerníka v Bratislave, sa zaoberá v súčasnosti vysoko aktuálnou témou pracovnej agendy, trhu práce a nezamestnanosti. Túto problematiku, videnú optikou umelcov, ktorí sú často súčasťou najohrozenejšieho segmentu na trhu práce, projekt predstavuje prostredníctvom rôznych aspektov fenoménu (ne)zamestnanosti a každý umelec volí prístup podľa vlastného uváženia – či už ide len o nezaujaté komentovanie situácie, ironizáciu, alebo o snahu o aktivistickejší prístup.

DSC_6072

Otázkou ohrozenia pracovných miest, neustáleho strachu o udržanie práce ako hlavného nástroja obživy sa v sérii fotografií Dvě skupiny předmětu, 2006 ‒ 2007 zaoberá čeký umelec Jiří Skála. Autor oslovil zamestnancov krachujúcej továrne, aby odfotografovali stroje, na ktorých v minulosti pracovali a následne ich odkúpili. S odstupom času sa dá toto dielo vnímať ako istý predznamenateľ nastupujúcej hospodárskej krízy, ktorá sa naplno prejavila okolo roku 2008 a podobný scenár bol na bežnom poriadku v mnohých krajinách. Kritikou masovej produkcie spotrebného tovaru, absencie kreativity a individuality v procese vzniku predmetov je projekt ERR, 2011 britského umelca Jeremy Hutchisona, predstavujúci predmety objednané umelcom v hlavných masových výrobniach spotrebného tovaru pre západný svet v Číne, Indii či Pakistane, kde robotníci často pracujú v neľudských podmienkach. Tie sú finálnemu spotrebiteľovi väčšinou neznáme. Hutchisonou jedinou podmienkou bola výroba produktov s chybou, ktorej výber ponechal na samotných robotníkoch. Zaujímavým doplnkom tejto práce je predstavenie umelcovej e-mailovej korešpondencie s predstaviteľmi jednotlivých tovární, kde špecifikuje a vysvetľuje svoje zadanie. Petra Pětiletá v projekte Krásný čas, 2010 podobne ako Anetta Mona Chisa a Lucia Tkáčová v diele When Labour Becomes Form, 2007 vytvorili na obmedzený čas „pracovné podmienky“ pre nezamestnaných. Kým Pětiletá poukazovala na často absurdný moment pracovných náplní, slovenská umelecká dvojica prízvukovala realitu vzťahu nezamestnanosti v závislosti od veku a pohlavia. Odľahčenejší prístup k problematike nezamestnanosti zvolila Vendula Chalánková, ktorá v sérii komiksov vtipne glosovala problematické uplatnenie sa umelcov na trhu práce. Vlastnú skúsenosť, že umením je ťažké sa uživiť, a preto umelci musia vykonávať diametrálne odlišné zamestnania, využila vo svojom projekte i Ludmila Smejkalová. Oživením výstavy bola kuchárska performancia skupiny Cancel. Tá v spolupráci s kuchárkami zo združenia Jako doma uskutočnila projekt Omáčky bez domova, 2014, kde si účastníci mohli pochutnať na pokrme, ktorý bol pripravený podľa receptu založeného na príbehu ženy bez domova.

_MG_4684

Základom každej úspešnej expozície, nech už je spracúvaná téma akákoľvek, je jasne formulovaná a uchopiteľná idea, ktorá diváka inšpiruje a nastoľuje správne otázky. V prípade výstavy Práce som si však nie veľmi istá, či je táto požiadavka splnená. Umelci a prezentované diela nesporne patria k tomu najkvalitnejšiemu na českej, ako i slovenskej scéne, diela sa zaoberajú rôznymi aspektmi pracovných podmienok, avšak artikulácia zvolenej problematiky je značne abstraktná, pre menej pozorného alebo informovaného diváka veľmi ťažko uchopitelná či odčítateľná. Na porovnanie spracovania témy práce mi nedá nespomenúť medzinárodný projekt, realizovaný v rámci slovinského festivalu City of Women, ktorého časť bola prezentovaná i v Bratislave v spolupráci s galériou SPACE v roku 2007.[1] Projekt Humour Works reflektujúci výskum lokálnej pracovnej agendy v stredoeurópskom priestore, sa okrem projekcií videí a dokumentárnych filmov zameraných na prácu v kultúrnej sfére či pracovné podmienky znevýhodnených skupín obyvateľstva ako imigrantov alebo žien, pokúsil predstaviť problematiku i prostredníctvom „interaktívnejších“ formátov, ako sú diskusie a workshopy, kde konkrétnejšie predstavil svoje ciele a umožnil divákom priamo participovať. Možno i v prípade recenzovanej výstavy by tento prístup pomohol lepšie pochopiť samotný výstavný projekt a inicioval by otázky a možno i reflexiu témy práce a nezamestnanosti nielen v oblasti kultúry, ale v celkovom kontexte života v dnešnej spoločnosti. Takisto mierne odľahčenie samotnej inštalácie a dôraz na vtip a masovú zrozumiteľnosť, avšak nie banálnosť, by tejto výstave pomohli osloviť širšie publikum. Veď práca či jej absencia sa dotýkajú nás všetkých.

 

Katarína Slaninová

 

 

[1] Projekt Humour Works bol koncipovaný kurátorskoou dvojicou Dunja Kukovec a Katja Kobolt (SI) a realizovaný Asociáciou propagácie žien v kultúre – City of Women, Slovinsko. Na projekte ďalej spolupracovali Kanak Attak, Nemecko, SPACE, Slovensko, Foundation CURE, Bosna a Hercegovina.

2 Comments

  1. recenzia typu “vata” – samá vata. Čitateľ sa z nej v podstate nič nedozvie, iba to že autorka recenzie si výstavou nie je celkom ista??? ..chýba mi tu obhajoba stanoviska, jeho podloženie.
    “Česká kurátorka Zuzana Štefková sa vo svojich kurátorských projektoch dlhodobo dotýka konkrétnych tém rezonujúcich nielen v českej spoločnosti. ” …akých konkrétnych tém??? veta je len aby zaplnila miesto, informačná hodnota nulová. takisto aj zvyšok sklamanie – strata času čítať. Upozornujem že naozaj neviem kto to pisal (pod textom chýba meno, zrejme ste ho zabudli uviesť).

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*