READING

Recenzia: Privátny Nacionalizmus v Kunsthalle Koši...

Recenzia: Privátny Nacionalizmus v Kunsthalle Košice

PRIVÁTNY NACIONALIZMUS

KUNSTHALLE KOŠICE

**’ Tu sa začína nadpriemer. Súčasťou celku sú aj výrazné momenty, ktoré stojí za to vidieť a poznať

 

Košická výstava s názvom Privátny nacionalizmus je súčasťou veľkého medzinárodného projektu putujúceho z Česka, Slovenska cez Maďarsko, Nemecko, Poľsko až do Turecka s vlastnými kurátormi a čiastočne aj s obmieňanou zostavou vystavujúcich. Projekt má výraznú grantovú a inštitucionálnu základňu na úrovni EÚ, Vyšehradského fondu i našej vlády. Hlavná myšlienka projektu vznikla v maďarskom Pécsi ako pôvodne kriticky orientovaná na maďarský politický kontext, avšak po získaní širokej grantovej podpory sa projekt rozšíril do spomínaných rozmerov.

 

zľava doprava - Csaba Nemes, Tu stoj, 2010, 5´ bábková animácia                                                   Tomáš Rafa, Nový nacionalizmus v srdci Európy, časozberný projekt, 2009 - 2014, Projekt "Športové                                                                múry", Video 35´                                                   Tomáš Rafa, Nový nacionalizmus v srdci Európy, časozberný projekt, 2009 - 2014, Projekt "Protirómske                                                         protesty", Video 30´                                                   Borsos Lőrinc, Ihrisko, 2013, 30x40x120cm, Objekty                                                   Gábor Kristóf, Von Teese Bismark, 2012, 150x200 cm, Maľba                                                   Oskar Dawicky, Upevni bajonety!, 2005, 33,3x40,7x12 cm, Videoinštalácia 1´                                                    David Demjanovič  /  Jarmila Mitríková, Flagelanti, 2014, 125 x 187 cm, 62,5 x 140 cm, 62,5 x 140 cm                                                                                               Pyrografia na preglejke, kolorované lazúrami na drevo                                                    Dan Perjovschi, Odstránenie Rumunska, 1993-2003/2006, Inštalácia a video, 9´23"                                                   Borsos Lőrinc, Nehybná zem, 2010, 50x100x130cm, Inštalácia                                                   Little Warsaw, Zápas vnútornej pravdy, 2011, Inštalácia

zľava doprava – Csaba Nemes, Tu stoj, 2010, 5´ bábková animácia
Tomáš Rafa, Nový nacionalizmus v srdci Európy, časozberný projekt, 2009 – 2014, Projekt “Športové  múry”, Video 35´
Tomáš Rafa, Nový nacionalizmus v srdci Európy, časozberný projekt, 2009 – 2014, Projekt “Protirómske protesty”, Video 30´
Borsos Lőrinc, Ihrisko, 2013, 30x40x120cm, Objekty
Gábor Kristóf, Von Teese Bismark, 2012, 150×200 cm, Maľba
Oskar Dawicky, Upevni bajonety!, 2005, 33,3×40,7×12 cm, Videoinštalácia 1´ 
 David Demjanovič  /  Jarmila Mitríková, Flagelanti, 2014, 125 x 187 cm, 62,5 x 140 cm, 62,5 x 140 cm
 Pyrografia na preglejke, kolorované lazúrami na drevo 
Dan Perjovschi, Odstránenie Rumunska, 1993-2003/2006, Inštalácia a video, 9´23″
Borsos Lőrinc, Nehybná zem, 2010, 50x100x130cm, Inštalácia
Little Warsaw, Zápas vnútornej pravdy, 2011, Inštalácia

Ide o pomerne veľkorysú prehliadku, keď len konkrétne v Košiciach vystavovalo bezmála 50 výtvarníkov, respektíve umeleckých dvojíc či zoskupení. To všetko pod vedením troch kurátorov – I. Németh, J. R. Juhásza a M. Štofu. V prvom rade tak musím konštatovať, že výstava formálne napĺňa moje predstavy o tom, ako by mal vyzerať program košickej Kunsthalle a zároveň uznať, že si kurátori dobre poradili s úskaliami bývalej plavárne so zachovaným bazénom ako dominantou priestoru. Mediálna škála vystavovaných diel je pestrá a  nechýba hádam nič z repertoáru jazyka súčasného výtvarného umenia. Úvodné slovo maďarsko-americkej filozofky Edit András pripomínalo skôr prejav z európskeho parlamentu, ale nasledovalo osvieženie v podobe viacerých akcií – napríklad Jiřího Surůvku, Jana Turnera či staršieho performantívneho diela dvojice Tkáčová – Mona Chişa Nepohodlné dedičstvo (2005).

Pozorná prehliadka diel vyžaduje dosť času, osobne som okrem vernisáže z plánovanej hodiny strávil na výstave takmer trojnásobok času. A to napriek tomu, že väčšinu prác slovenských umelcov poznám, keďže často ide o relatívne staršie diela. To zároveň platí vo všeobecnosti  – diela nevznikli priamo ako konkrétna reakcia na výstavný projekt. Iste, jedná sa o bežnú prax podobných výstav, keď kurátori, zjednodušene povedané, zozbierajú, čo sa im hodí. A nie je to žiadny problém – téma nacionalizmu je mimoriadne široká, u výtvarníkov východného bloku (v Košiciach tvoria 90 %) obľúbená a grantoví úradníci z EÚ tento typ výstavy radi podporia. To konštatujem bez štipky irónie – je to prosto suchý fakt. Ak sa však zamyslím nad názvom výstavy, ktorý ozvláštňuje pojem nacionalizmu prívlastkom privátny, a zároveň sa začítam do bohatej textovej prílohy, som trochu v rozpakoch. Hneď úvode si totiž dovolím nesúhlasiť s viacerými východiskovými tézami projektu, ktoré formulovala v hlavnom texte spomínaná E. András, napríklad: „Celý svet podľahol ilúzii, že systém národných štátov je na úpadku.“  Podľa mňa ide o tradičné zjednodušené videnie sveta cez oči západnej demokracie – jednoducho svet žiadnej ilúzii nepodľahol, podľahla mu len západná Európa a možno severná Amerika. Podobne celkom neobstojí ani pokus o vysvetlenie, prečo „súkromný nacionalizmus“. András konštatuje, že nacionalizmus „nie je na občanov uvalený zvonka zo strany moci, ale ide o čosi, čo intenzívne existuje  a prosperuje aj na mikroúrovni“. Do istej miery áno, ale ide len o dôsledok propagandy, ktorá je možno dnes už viac skrytá a je nástrojom na ovládanie más v rukách politikov. V konečnom dôsledku nacionalizmus dodnes dobre funguje ako prostriedok dosiahnutia ich mocenských cieľov. Netreba si mýliť dojmy s pojmami – udržiavanie folklórnych zvykov v rodine nie je privátny nacionalizmus  – folklór však môže byť zneužitý na propagovanie nacionalizmu. Alebo ak chcete – to, že väčší problém s Maďarmi má Slovák z Čadce ako Slovák z Lučenca, je opäť len odrazom nacionalistickej masáže „zhora“. Samozrejme, môžeme v rovine historicko-sociologickej úvahy diskutovať na tému miery vstrebania nacionalistickej propagandy do privátnej sféry (v texte k výstave je napríklad odvolávka na britského kultúrneho historika Tima Edensora). Košická výstava však k tejto diskusii zvlášť neprispieva. Ťažkosti s uchopením témy kurátormi ilustrovala aj následná organizovaná diskusia v Kunsthalle s názvom Prečo privátny nacionalizmus?. Podľa moderátorky Juliany Sokolovej napriek jej snahe upriamiť diskusiu na jej názov všetci kompetentní opakovali len všeobecné fakty o nacionalizme ako takom. A v podstate o tom je aj celá výstava – súbor diel, viac či menej deklarujúcich kritický či ironický postoj umelcov k nacionalizmu, rasovej intolerancii či na národ sa orientujúcej politike. Ale nemôžem sa ubrániť dojmu, že tieto rôznorodé diela, často vytrhnuté z rôznych cyklov a kontextov, jednoducho nie vždy vedľa seba „fungujú“, respekríve sa v tomto mixe do istej miery až neutralizujú. Subjektívne ich možno rozdeliť do troch skupín – od určitých hraničných polôh, ktoré ma prinútili zamyslieť sa, cez pomerne jasné výpovede v rámci tradičného liberálneho postoja umelcov voči konzervatívnemu pravicovo-nacionálnemu videniu sveta až po diela, ktoré sa na výstave, podľa mňa, ocitli tak trochu omylom.

videá - Özgur Dëmirci, Miesto kde čakám,2013, Video 60´                                    Nemere Kerezsi, Omagiu/Homage, 2007, Video 2´19"                                    Lucia Tkáčová/Anetta Mona Chisa, Skús to znova. Znova zlyhaj. Zlyhaj lepšie., 2011, Video 7´57"                                    Szabolcs KissPál, Zamilovaná geografia, 2012, Video 12´                                    Tibor Horváth, co.co, 2010, Video 44"                                    András Cséfalvay, Dinosaurí pohľad na štát, 2013, Video 11´23" foto(c)Boris Vaitovič

videá – Özgur Dëmirci, Miesto kde čakám,2013, Video 60´
Nemere Kerezsi, Omagiu/Homage, 2007, Video 2´19″
 Lucia Tkáčová/Anetta Mona Chisa, Skús to znova. Znova zlyhaj. Zlyhaj lepšie., 2011, Video 7´57″
Szabolcs KissPál, Zamilovaná geografia, 2012, Video 12´
Tibor Horváth, co.co, 2010, Video 44″
András Cséfalvay, Dinosaurí pohľad na štát, 2013, Video 11´23″
foto(c)Boris Vaitovič

Môj obraz o výstave ozrejmí fakt, že do prvej skupiny dokážem, z pohľadu deklarovanej témy výstavy, zaradiť sotva zopár diel. Patrí k nim site specific práca Jaroslava Vargu na múre škôlky susediacej s objektom Kunsthalle. Ide o nápis: Kultúrne dedičstvo nie je to isté ako národná identita. Je to skutočnosť, ktorú si však bežne neuvedomujeme a napriek tomu sme s jej dôsledkami často konfrontovaní. Ide totiž aj o jeden z dôvodov, prečo nám stále chátrajú historické pamiatky – jednoducho sa dokážeme stotožniť s fujarou, ale už menej s rozpadajúcim sa klasicistickým kaštieľom kdesi na kraji dediny.  Vargovo dielo naozaj zasahuje niekde do privátnej sféry nášho nacionálno-historického podvedomia (Varga je inak na výstave zastúpený aj svojím videom FU JA RA (2011)). Spomeniem tu ešte podnetné práce Michala Moravčíka, ktorý vystavil štyri diela a za všetky zmienim aspoň video Der zeit ihre Kunst, Der Kunst ihre Freiheit (2010). Opäť smeruje kdesi k nášmu kultúrno-historickému dedičstvu, doslova k rozpakom, ako sa postaviť k niektorým politicky indiferentným postavám spoločnej (osobitne, ako v tomto prípade, lokálnej) maďarsko-slovenskej histórie.

Drvivú väčšinu diel tvorí umenie druhej spomínanej skupiny. Určite netvrdím, že je en bloc nezaujímavé, ale pre mňa osobne neprináša žiadny nový pohľad, len ďalšiu variáciu kritického spoločensko-politického postoja ich autorov. Príznačné je, že prevažne odkazuje na verejný priestor. Výstave tak dominuje inštalácia v bývalom bazéne, kde maďarské autorské duo Litlle Warszaw  zoskupilo modely, respektíve pôvodné sochárske návrhy nacionalistických maďarských pamätníkov, do akejsi imaginárnej bojovej zostavy s názvom Zápas vnútornej pravdy (2011). Viacero diel patrí do širokej sféry skúmania nacionálnych kontextov mapy Európy minulého storočia, ako napríklad práca umeleckej dvojice Société Realisté s názvom Cultural States (2008 – 2013), alebo historická „videofreska“ od Szabolcsa Kiss Pála s názvom Zamilovaná geografia (2012).  Naopak, postoj umelca v presvedčivom geste u mňa zastupuje zavrčanie Tibora Horvátha na maďarskú vlajku s názvom co.co. (2010).  Nechýba ani rómsky námet. To, že neexistujú jednoznačné ani jednoduché riešenia situácie Rómov na úrovni spoločenského konsenzu, iba  rôzne zjednodušujúce pohľady jednotlivcov, ilustruje známe dielo Tomáša Rafu Nový nacionalizmus v srdci Európy (2009 – 2014). Menej prvoplánová  je bábková animácia na rómsku tému od Csabu Nemesa s názvom Tu stoj! (2010), kde v háve detskej rozprávky sledujeme podľa mňa ani nie až tak etnický, ako skôr vážny sociálny konflikt.

Michal Moravčík, Möbiova páska, 2011, 900x250cm, Inštalácia   foto(c)Boris Vaitovič

Michal Moravčík, Möbiova páska, 2011, 900x250cm, Inštalácia
foto(c)Boris Vaitovič

Ak mám ešte na záver spomenúť inak pozoruhodné diela, avšak s indiferentným vzťahom k téme, tak zaiste Kunstuniformen (2011) od Kassa Boys a ako príklad tematickej šírky prehliadky povedzme cyklus Martina Piačeka  Najväčšie trapasy slovenskej histórie (od 2007)  či Ruky mŕtvych básnikov (2011) od Pavla Stereca. Nakoniec azda krátke zamyslenie o tom, komu je vlastne výstava určená. Dovolím si tvrdiť, že náročnému divákovi, očakávajúcemu od názvu výstavy nový pohľad či sondu do neprebádaných sfér spoločenského neduhu, zvaného nacionalizmus, asi nie. Na druhej strane výber zväčša kvalitných umelcov možno odporučiť ako náučnú prehliadku pre školopovinnú mládež. Za predpokladu fundovaného komentára dostanú v jednom balení niečo zo stredoeurópskej histórie (od 19. storočia kovanej práve aj nacionalizmom) a jej odrazu do súčasnosti, či niečo z dnešných nekonformných postojov k politike, a to všetko v atraktívnej podobe jazyka súčasného výtvarného umenia.

Peter Tajkov


RELATED POST

Your email address will not be published. Required fields are marked *