READING

Recenzia: Stano Masár, O umení (100 rokov po …)...

Recenzia: Stano Masár, O umení (100 rokov po …)

Stano Masár, O umení (100 rokov po …), Dom umenia Bratislava,

2. poschodie, kurátorka: Nina Vrbanová,

Trvanie výstavy: 10. 12. 2013 – 10. 1. 2014

 

Začiatkom decembra 2013 boli v priestoroch Domu umenia v Bratislave otvorené samostatné výstavy troch slovenských umelcov – Radovana Čerevku, Márie Čorejovej a Stana Masára. Tento text sa bližšie zameriava na výstavu Stana Masára.

Výstava O umení (100 rokov po…)  (*) v kurátorskej koncepcii Nini Vrbanovej predstavuje tvorbu slovenského postkonceptuálneho umelca Stana Masára s fokusom na jeho umelecký vývin v období posledných troch rokov.

Pohľad do inštalácie výstavy Stana Masára v Dome umenia  Foto (c) David Trčka

Pohľad do inštalácie výstavy Stana Masára v Dome umenia Foto (c) David Trčka

Stano Masár je umelcom dlhodobo a konzistentne rozvíjajúcim v svojej umeleckej tvorbe otázky, odkazujúce na kontext samotného umenia, jeho vývoj či pozície v spoločnosti. Autor zároveň tematizuje i závažnejšie problémy prítomné na umeleckej scéne, ktoré súvisia  s galerijnou prevádzkou a inštitucionálnym rámcom sveta umenia. Kontext umenia predstavuje, ako naznačuje i niekoľko vyššie vytýčených okruhov, rozsiahlu tému s rôznymi smerovaniami a možnosťami ich umeleckého uchopenia, analyzovania a interpretovania. Táto obsahová rozmanitosť je prítomná i na výstave Stana Masára. Dá sa vytýčiť niekoľko základných obsahových rovín, v rámci ktorých autor polemizuje a pokúša sa reflektovať z pozície umelca 21. storočia odkaz umeleckého vývoja predchádzajúcej storočnice  – predovšetkým, ako píše v tlačovej správe i kurátorka výstavy, prínos Marcela Duchampa, ktorý zásadne  a radikálne zmenil celkovú paradigmu a charakter súčasného umenia, keď do jeho kontextu vniesol nájdené ready made objekty a povýšil ich na umenie.

Skôr, ako sa bližšie pozriem na samotnú výstavu v Dome umenia, je potrebné sa zmieniť o základných atribútoch autorovej predchádzajúcej tvorby, keďže jednotlivé jej charakteristiky – či už ide o snahu o minimalistické, priam až puristicko-neosobné spracovanie jeho objektov, inštalácií, balansovanie na hrane medzi umením a inými formami vizuálnej kultúry, predovšetkým grafického a informačného dizajnu – sú imanentne prítomné i v jeho predchádzajúcich realizáciách. V tomto ohľade môžeme konštatovať, že aktuálna výstava je logickým pokračovaním smerovania umelca  v rovine ideovej, ale i formálnej.

Pohľad do inštalácie výstavy Stana Masára v Dome umenia  Foto (c) David Trčka

Pohľad do inštalácie výstavy Stana Masára v Dome umenia Foto (c) David Trčka

Bohužiaľ, už samotný začiatok výstavy je značne rozpačitý – diváka pri vstupe do výstavného priestoru ovanie vánok sviežeho vzduchu vychádzajúceho z ventilátora – objektu pod názvom Svieži vzduch do galérie, ktorý by mal pravdepodobne napovedať o celkovej ambícii autora, predstaviť svojou tvorbou nóvum a istú snahu o osvieženie stojacich vôd galerijných prezentácií, ako i samotného umenia. Nanešťastie táto metafora sviežosti nemá v celkovej expozícii svoje pokračovanie a nasleduje za ňou zástup ledabolo v priestore opretých, položených, zavesených objektov a inštalácií, ktoré sa tu skôr strácajú, ako by atakovali divákovu pozornosť. Problematický je spôsob, ako i forma, ktorými Masár polemizuje a apropriuje minulé umelecké diela, smery a stratégie. Jeho prístupu chýba akákoľvek forma invenčnosti a v zásade ide o nudné, ničím neprekvapujúce, hlbšie nezabŕdajúce koncepty, ktoré sa dajú vnímať skôr ako mechanické školské cvičenia na tému konceptuálneho umenia, a nie umelecké diela, hodné autora strednej, na scéne už etablovanej generácie. Práve táto neosobná didaktickosť, vyprázdnenosť konceptov a často násilná snaha o vtip sú hlavným problémom väčšiny diel a uberá im na ich vierohodnosti, ako i možnosti emocionálneho či estetického a intelektuálneho prežitia z divákovej strany. Celková výstava je akýmsi skanzenom v čase zamrznutých a „umierajúcich” objektov a inštalácií, ktoré nedýchajú, nekomunikujú, len vecne opisujú témy, prítomné v dejinách umenia bez ich ďalšieho rozvíjania či vytvárania možností pre ďalší interpretačný rámec.

Stano Masár, Socha, objekt, 2013   Dom umenia Bratislava  Foto (c) David Trčka

Stano Masár, Socha, objekt, 2013 Dom umenia Bratislava Foto (c) David Trčka

V sprievodnom texte deklarovaná „vizuálne atraktívna forma na hranici priemyselného dizajnu”, ktorá by mala byť prítomná a evidentná v samotných realizáciách, takisto absentuje. Autor pri väčšine diel použil pravdepodobne v  priestoroch Domu umenia nájdené materiály (napríklad pri realizácii inštalácie Uzavretá galéria, 2013), alebo zužitkoval lacno pôsobiace, svojou vizuálnou povahou neatraktívne materiály bez dôsledného remeselného a technologického spracovania, ktoré v žiadnom prípade nekorešpondujú so snahou dosiahnuť „výrazovú čistotu” a „indiferentnú estetiku” priestorov typu white cube. Tým vždy dominuje materiálová  a technologická precíznosť. Táto remeselná „odfláknutosť” uberá z presvedčivosti mnohých diel a posúva ich na úroveň študentských prieskumov.

Výstava O umení (100 rokov po…) predstavuje jeden z mnohých autorských prístupov v spracovaní nikdy sa nekončiacej veľkej témy samotného umenia. Musím však konštatovať, že z môjho pohľadu nenaplnila žiadne z očakávaní, vynárajúcich sa v súvislosti so súčasnou reflexiou umenia predchádzajúcich dekád, umeleckej prevádzky, problematiky diela – autora – diváka, a skôr vo mne zanechala smutno-trápny pocit vyprázdnenosti umeleckého prejavu. Zároveň dúfam, že táto výstava nemá byť exemplárnym príkladom, manifestujúcim a vyjadrujúcim situáciu a stav dnešného umenia.

Katarína Slaninová


RELATED POST

  1. lucia

    14 January

    hura! konecne niekto napisal naozajstnu recenziu ktora ma gule a nie len vopred objednane kamaratske potlapkavanie po pleci, pripadne opis “co vidime v ktorej miestnosti”. gratulacie!

  2. Matej

    13 January

    Super! Recenzia s ktorou sa stotožňujem. Táto výstava ukazje na jeden veľký problém slovenského umenia a to je kontinuita- z mosta do prosta. Nemyslím si že Dom Umenia je zložitý, práve opačne je to super výstavný priestor, len ide o to čo a ako sa tam inštaluje. Tento priestor skôr odkrýva nedokonalosť vystaveného a vystavovania ako takého.

  3. Alena

    8 January

    Katka, klobuk dole pred tak uprimnou a priamou recenziou. Mam dojem, ze to na Slovensku nie je zvykom. Z vystavy som odchadzala s rozpacitym dojmom, s niektorymi pasazami v recenzii sa preto stotoznujem. Myslim si vsak, ze takyto nazor moze nakopnut autora, aby sa posunul dalej. Stano na to urcite ma. Priestor v Dome umenia je dost zlozity a predstavit sa samostatnou vystavou vyzaduje pripravu a zvladnutie nielen ideovej, ale hlavne technickej stranky. To v tomto pripade nevyslo.

Your email address will not be published. Required fields are marked *

By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close