READING

Rozhovory: Aurel Hrabušický a Jozef Macko na výsta...

Rozhovory: Aurel Hrabušický a Jozef Macko na výstave Svätopluka Mikytu Variabilita turba v Krokus Galérii

V tretej časti rozhovorov sme spolu navštívili samostatnú výstavu Svätopluka Mikytu, otvorenú pod názvom Variabilita turba v Krokus galérii. Rozhovor sme začali v hornej časti expozície, kde boli na dlážke pod plexisklom skomponované linotlače, stránky z kníh, fotografie a linajkový papier kúpený na blšom trhu vo Viedni. Dielo Variabilita turba je datované rokom 2014 a dalo názov celej výstave

Svätopluk Mikyta , Variabilita turba , 2014, inštalácia    Korkus Galéria  foto (c) Boris Németh

Svätopluk Mikyta , Variabilita turba , 2014, inštalácia  Korkus Galéria foto (c) Boris Németh

AH: Prvé postrehy sa týkajú toho, čo nám to pripomína. Systém rôznych prekrývajúcich sa vizuálnych polí, rozostrených sieťotlačí, abstraktných prvkov aj reprodukcií konkrétnych motívov, pripomínajú combine paintings Roberta Rauschenberga…

JM: Ale je tu jedna podstatná zmena, je to na dlážke …

AH: Aj na dlážke sa dialo všeličo. Spomeňme si, že už aj u nás bolo v sedemdesiatom roku vytvorené, aj keď na inom princípe, dielo s názvom Grafikon autorov Alex Mlynárčik a Miloš Urbásek. Vtedy to boli pigmenty, ktoré boli podľa nejakého systému nanesené na podlahu a ľudia ich pohybom formovali. A ešte jednu vec mi to výrazne pripomenulo. Videl som makulatúry Filkových Asociácií, nie hotové grafické listy, skôr niektoré odnože alebo detaily. Celé mi to príde ani nie archaické, ale skôr ako návrat…

JK: …pripomenulo mi to koniec 60-tych rokov

AH: Hej. Ďalšou vecou je, prečo sa niekto rozhodol túto pomerne komplikovanú kompozíciu položiť na podlahu.

JM: Jediné, čo ma napadá, je to, že by v tom mal byť nejaký vtip – z umenia sme si urobili dlaždičky a chodíme po ňom. Máme sa na tom smiať?

JK: Nie som si úplne istý, či to bolo takto myslené. Plexisklo slúži zároveň ako ochrana vecí pod ním a zároveň vytvára ďalšiu vrstvu tým, že sa tam odrážame my, svetlá na plafóne …

Svätopluk Mikyta , Variabilita turba , 2014, inštalácia    Korkus Galéria  foto (c) Boris Németh

Svätopluk Mikyta , Variabilita turba , 2014, inštalácia  Korkus Galéria foto (c) Boris Németh

AH: To mi opäť pripomína Filka. Jeho prostredia so zrkadlovými podlahami. Toto nie je zrkadlová podlaha, ale ten reflexný moment, čo ste spomínali a zároveň to, že tie reprodukcie sú v rôznych vrstvách zreteľnosti…

JM: Keby sme to dali na plafón, tak by sme mohli dosiahnuť zhruba ten istý efekt.

JK: Počas vernisáže bolo pekné, keď tu bolo veľa ľudí a ich nohy sa miešali s tým obrazom.

AH: Často si spomeniem na známy záber s Pierrom Restanym, keď bozkáva ruku dáme v odvážnej minisukni na zrkadlovej ploche Filkovej Katedrály humanismu. Tam bol ten efekt ešte jednoznačnejší. Tu je to trochu ako tie retro zábery, ktoré sú dnes v móde. Sú tu v linorytoch rozhádzané skoro klimovské geometrické abstrakcie. Niekde je to domaľované, niekde vymazané. Zase musím uvažovať o tom, kedy je takáto zmeskovitosť ešte únosná. A kedy je to také pestré a rozličné, že sa to ako keby navzájomvynuluje. Je  toho príliš veľa  na to, aby to pôsobilo jednotlivo a aj ako celok.

JM: Je to guláš, ale samozrejme guláš ešte nemusí byť urážka, pretože poznáme aj dobrý guláš. Len toto je už ako keby sme strácali vedomie, akú má vlastne príchuť. Nechodil tento človek náhodou na ŠUPke k Rudovi Filovina aranžérstvo? Lebo mne to pripadá ako taká aranžérsko-dekoratívna podoba rôznych postupov.

JK: Keď si spomeniem napríklad to, čo mal v Slovenskej národnej galérii na Delete, Mikytove veci tam boli výrazne a pritom funkčne naaranžované.

JM: Bol tu napríklad suprematizmus, od Maleviča ďalej, potom nejaký konštruktivizmus, geometrická abstrakcia a časom to bolo všetko zužitkované v priemyselnom dizajne – od uterákov cez vreckovky a stoly, až po spôsob aranžmán vecí vo výkladoch, kde sa zúžitkovali tieto výtvarné prvky. Aj tuto to je, počnúc abstrakciou až po vkladanie fotografií do maľby, použité v takej užitej, aranžérsko-dekoratívnej podobe.

AH: Nechceme uraziť užitkových umelcov….

JM: …môžem pripustiť, že ako pozadie do výkladu by to bolo …

AH: …pred chvíľou si hovoril o tom, že čo by sa stalo, ak by sa toto celé prenieslo na strop. Keď niekomu dáš niečo pod nohy, tak to musí nutne spôsobiť pocit zneváženia tej veci. Hovorili sme o zmeskovitosti, o guláši, je to zmes, nekonečný raster rozmnožovaných a potlačených vecí. Ale je fakt, že tu zostáva otázka: “A čo s tým?”

JM: Každou tou individuálnou vecou sa už niekedy niekto zaoberal.

AH: Možno je to prirodzená reakcia, že keď sa jednotlivé výskumy dostali do štádia zavŕšenosti, potom volíme takéto riešenie. Všetko zmnožíme.

JK: Človeka nevyhnutne napadne termín postmoderna.

JM: Samozrejme, má to s tým nejaký súvis. Kopenie, fragmentácia, zmnožovanie všeličoho. Ale podľa mňa aj postmoderna má v sebe fintu. Aby to bolo väčšie alebo až veľké umenie, musí to mať v sebe nejaký nejaký gag, nový nápad.

AH: Nový organizujúci princíp.

JK: To je silná podmienka.

AH: Každé umenie musí týmto začínať a končiť.

Rudolf Fila, Bertalan Székely (autor originálu), Nájdenie mŕtveho tela Ľudovíta II.  foto (c) www.webumenia.sk  galéria GNZ

Rudolf Fila, Bertalan Székely (autor originálu), Nájdenie mŕtveho tela Ľudovíta II. foto (c) www.webumenia.sk galéria GNZ

JM: – Tu je fotografia, ktorá je pretretá štetcom, je to informelistické a aj trochu geometrické. Ľudia ako Rudo Fila to skúmali na jednotlivej veci. Sústredili sa na to. A tu ako keby bol princíp nesústredenosti. Dekorativistického zmnožovania toho princípu. A to sústredenie a konkretizácia chýba aj v textoch k výstave. Keratová tu správne píše, o čo asi Mikytovi ide. Zmnožuje sa to, vrství, presahuje, jedna myšlienka sa kopí na druhú. Ale čo mi tu chýba je konkrétna štrukturálno-sémantická analýza, alebo, aby som nepoužíval cudzie slová, stavebno-významový rozbor. Stále hovoria, že tu vznikajú nové významy kopením vecí, ale nijako konkrétne to nepomenúvajú.  Čo znamená táto geometrická abstrakcia, čo tento rastrovaný papier a čo znamená zrážka týchto vecí.  Až potom uverím nadšeniu nad tým, ako sa tu kopia a vzájomne obohacujú významy.

 

AH: Vrstvenie rôznych štruktúr rôzneho pôvodu. Rôzneho stupňa originálnosti alebo skôr odvodenosti. Mikyta robí iba alúziu na geometrickú štruktúru, pritom je to prevzatý odpad z linorytu. Robí iba alúziu na rastrové obrazy a grafiky, lebo je to prevzatý papier. Stále sa hrá s odvodeninami a tým, že ich vzájomne prekrýva bez ohľadu na skladbu, tak, akoby chcel povedať, že všetky naše obrazy, ktoré preberáme a reprodukujeme, sú nivelizované. Nemajú význam alebo sémantický stred. Je otázka, či je to naozaj posolstvo tejto inštalácie a druhá otázka, či sa naplnili podmienky k tomu, aby bolo toto posolstvo integrálne ako umelecké dielo. A zdá sa mi, že to prvé už ja dobásňujem ako kurátor a neviem, či to aj autor takto vnímal. A preto som si nie istý, lebo to nie je dotiahnuté. Keby to bolo dotiahnuté, tak to ako posolstvo viem odčítať. Ale keďže je to zľahka nahodené a malebne rozmiešané, tak sa môžem iba domnievať, čo tým autor myslel.

 

Prešli sme do dolnej časti galérie a pristavili sa pri diele Čisté tvary

 

Svätopluk Mikyta , Čisté tvary , 2012, koláž    Korkus Galéria  foto (c) Boris Németh

Svätopluk Mikyta , Čisté tvary , 2012, koláž  Korkus Galéria foto (c) Boris Németh

JM: Máme tu starú rodinnú fotografiu, ktorá zrejme nebola myslená ako umenie, ale čiste ako spomienková záležitosť. Rukáv a sukňa sú trochu dofarbené. A voči tomu sú dekorativistické motívy z geometrickej abstrakcie. Biele na bielom, to už bolo mnohokrát.

JK: Je v tom ten príbeh, ako moderna vstúpila do sveta minulosti a celý ho prerobila…

JM: … je tam kontrast, ale ak by sme sa zamysleli – prináša tam tá geometrická abstrakcia  niečo podstatné?

AH: (zvesí obraz zo steny a nakloní ho) Tento sa nehýbe … je otázka, čo je nad tým. Prečo autor pokryl plochu stola … veď povedzte, vy teraz robíte so starou fotkou …

JK: pre mňa je to spor estetík alebo spor dôb. A ešte je to doplnené tým supersúčasným rámom, absurdným tak ako dnešok je. A ešte na pasparte sú tie jemné …

AH: … to vyzerá ako slepotlač. Pripomenulo mi to, ako kedysi boli hračkárske papierové skladačky spojené v centrálnom bode a dalo sa s nimi otáčať. Ja to vnímam tak, že miesto zátišia, ktoré by mohlo byť na stole starodávnej rodiny, tam dáva zjednodušené geometrické tvary niečoho, čo mohlo byť pôvodne zátiším.

JM: Starej rodine sme na stôl položili dávku modernizmu.

AH: Tie rámy, ktoré tu niektorí oceňujú – mne to pripadá, že zrazu sú tu ďalšie dve informácie navyše. Bohato vyrezávaný a sýto žltou vyfarbený rám odvádza pozornosť. A takisto tá slepotlačová štruktúra, ktorá mi trochu pripomína tvar závierky na fotografickom aparáte.

JM: Znova dekorativistické zmnožovanie namiesto myšlienkového sústredenia.

AH: Mikyta je talentovaný, aj invenčný autor, ale ako mnohí má aj on problém s tým, aby sa sústredil  a “neliboval” si v dekoratívnostiach. Nevie sa ustrážiť a povedať si dosť. Aj na tejto jednoduchej veci je podobný problém ako pri tej veľkej na podlahe. Nevie si povedať dosť. A nie je to Filko. Filko je nenásytný, ale nejakým spôsobom mu to zodpovedá. Nie je to dekoratívne, je to výraz jeho energie. Kdežto toto je dekoratívne pohrávanie si. A bohužiaľ, aj keď tento fór je sám osebe neškodný, aj keď nie je zvlášť priebojný, keď zrazu autor použije prvky, ktoré sú akoby redundantné voči tomu pôvodnému posolstvu, tak zrazu prestávate rozumieť prečo sa to všetko deje. Prečo je ten rám. Prečo je tá slepotlač? Ako to súvisí s hlavným motívom?

JM: Je to znova trochu abstrakcia.

AH: Ale tu je zase potlačená. Vnímam to ako tri štyri významové vrstvy, ktoré sa prekrývajú a  prebíjajú. Nedopĺňajú sa. To je ten problém.

 

Prešli sme ku Kompozícii I – II , vytvorenej z odpadu, nájdených fotografií a matematických pomôcok.

 

Svätopluk Mikyta , Kompozícia I.-II. , 2014, vitrína    Korkus Galéria  foto (c) Boris Németh

Svätopluk Mikyta , Kompozícia I.-II. , 2014, vitrína  Korkus Galéria foto (c) Boris Németh

JM: Tu je to pekne vidieť. Takéto geometrické veci boli už veľakrát takto použité. Preskupovanie geometrických vecí robili konštruktivisti, konkretisti – tie štruktúry sa mohli meniť …

AH: … stávali sa z nich kinetické objekty, mobily v pôvodnom slova zmysle…

JM: … a tu by malo ísť o akúsi Filovskú zrážku fotografie a niečoho abstraktného, nejakého zásahu do toho. Ale vidíš, že autorovi je úplne jedno, ako sa tie veci poukladajú.

JK: Sú tam uložené náhodne

JM: Teda nejde mu o to, aby abstraktné tvary vyjadrovali nejakým spôsobom to, čo je na fotke. Je tam len ten elementárny kontrast realistickej fotografie a abstraktného útvaru. Nejde mu o to, ako to medzi sebou skutočne reaguje. Je mu to jedno.

JK: Necháva to na náhodu, tá vytvára kompozíciu.

AH: Nie je to už iba zrážka geometrických plôch a starej žánrovej fotografie, ale má to pobádať ku hre na základe aleatórneho princípu, založeného na vnesení náhody do tvorby.

JK: Mikyta týmto zámerne potláča úlohu autora a hovorí, že keď si zoberiete tieto prvky a namiešate ich, dostanete niečo zaujímavé.

JM: Ak by som to mal povedať Filkovou terminológiou – nie je to umenie, je to iba kultúra. Sú to takzvané krafty…

AH: Kadekto môže kadečo povedať, je len otázka, k čomu sa tým dostaneme.

JM: …to je ešte dobre, že je to kultúra, lebo väčšina vecí je nekultúrnych.

 

Aurel Hrabušický sa otočil ku Variabilite turba II. Na zemi položené serigrafie nájdené v Cvernovke, prvé vrstvy plagátov, ktoré sa tam sieťotlačou tlačili ešte za socializmu. A na nich červená železná tyč so zvinutými bieločervenými vlajkami na koncoch.

 

Svätopluk Mikyta , Variabilita turba II, 2014, serigrafie a objekt    Korkus Galéria  foto (c) Boris Németh

Svätopluk Mikyta , Variabilita turba II, 2014, serigrafie a objekt  Korkus Galéria foto (c) Boris Németh

AH: Tu sú veci naopak jasne usporiadané

JM: Je to taký jednoduchý vzor. V podstate je to minimalizmus.

AH: Možno skôr color field paintings alebo také niečo. A je tu tá červeno natretá tyč s vlajkami, ktorá prechádza cez tie obrazy.

JM: To už bol autor nepokojný. Nechcel zostať iba minimalistom, tak tam doplnil kontrastný tvar. Ale ak mi poviete, čo je vlastne v tom kontrastnom tvare naviac …

AH: Ja ti to bohužiaľ nepoviem, lebo neviem. Možno Juraj vie.

JK: Priznám sa, že toto mi z vecí na výstave hovorí najmenej. Nepochopil som to.

AH: To je ako s tým žltým vyrezávaným rámom : to, čo tu uviedol ako kontrapunkt, skôr odvádza pozornosť od tých farebných polí. A ja sa pýtam, v akom zmysle ju odvádza? Odvádza ju nejakým zrozumiteľným smerom?

JK: A čo ten moment, že obe Variability turba sú uložené na dlážke?

Walter De Maria, The Broken Kilometer, 1979. Long-term installation at  393 West Broadway, New York City. Photo: Jon Abbott. Copyright Dia Art Foundation

Walter De Maria, The Broken Kilometer, 1979. Long-term installation at
393 West Broadway, New York City. Photo: Jon Abbott. Copyright Dia Art Foundation

AH: Minimalisti radi komponovali veci tak, že ich radili v nekonečnom slede na dlážke. Na Manhattane som ešte v roku 1992 so Satnom Filkom videl v jednej galérii inštaláciu od Waltera De Mariu nazvanú The Broken Kilometer. Bolo to z dvojmetrových tyčí, ak to bol kilometer, tak ich bolo päťsto. Boli rozložené v priestore v piatich radoch po sto. Zbiehali sa ako zlaté, pomaly hustnúce pásy. To bolo niečo tak nádherné…

Ako poznám Svätopluka Mikytu, jeho ambície nie sú byť len dekoratérom. Prečo on vlastne zvolil takýto prístup? Či naozaj nedošlo k nedorozumeniu, k tej fáze vývoja, keď má autor pocit, že niečo tvorí a pritom sa ocitne v slepej uličke. To sa stáva mnohým autorom. Ale zdá sa mi, že jemu sa to stať nemuselo. Toto mi pripadá ešte vyprázdnenejšie ako tá prvá časť na poschodí. Prekvapil nás. Skúsil niečo iné. Je to viac farebné, ako jeho veci bývajú – obvyklev červeno čiernej tonalite.

JK: A čo ešte ten moment, že sú to staré nájdené plagáty?

AH: Je to prvá vrstva, na ktorú sa ešte tlačilo. Asi sa mu páčili, zrejme preto si ich prisvojil. Ak tomu rozumiem, tak tá tyč je tu len nato, aby poprela autonómnu krásu tých obrazov.

JM: Mira Keratová k tomu píše v texte k výstave: “Zdanlivo nezosúvsťažitelné obrazy však nie sú izolované významové systémy, naviac, vo vzájomnej komunikácii vytvárajú novú nepredvídateľnú dynamiku”. No ale toto je elementárny predpoklad každého umenia. Keď toto povie, ako keby nepovedala vôbec nič.

AH: Je to predpoklad umenia, ale v tom diele to musíš nejako ukázať.

JM: Musíme povedať, čo je a čo znamená toto (ukáže na serigrafie). A čo je a čo znamená toto (ukáže na tyč). A čo vznikne tým,  keď to spojíme.

AH: Keď napr. teraz píšem o Filkovi, nebudem podrobne rozoberať jeho obrovské diela. Ale musím nájsť alternatívny jazyk, ktorý to dianie v skratke naznačí. To sa mi môže dariť vo väčšej či menšej miere. Je to samozrejme dosť rizikové podnikanie. Nie je to analýza. Ako by Fedor Matejov povedal, to sú tie analyticko syntetické štúdie, čiže vlastne nezmysel contradictio in adiecto. Väčšina našej práce je o tomto. Napriek tomu platí, že keď aj zvolím skratkovitú, paralelnú, metaforickú formuláciu, kdesi by malo byť vzadu prítomné, že áno, tú analýzu som si aspoň pre seba urobil.

JK: Mne sa zdá, že jeden z problémov súčasnosti je, že neprebiehajú rozhovory kunshistorika s umelecom.

AH: Neprebiehajú. Ak by prebiehali, nemuseli by sme ich teraz robiť my.

JK: Ak by ste si mohli domov zobrať jednu vec, čo by ste si zobrali?

AH: Ja by som chcel od Mikytu niektorú jeho kresbu. Túto určite (ukazuje i v katalógu) Východ či západ z roku 2005. (Dielo kúpila SNG v roku 2011 za 400 Eur)

JM: Ja mám doma lepšie veci, takže radšej nič, ale ak by som tie Kompozície našiel v kancelárii nejakej banky, povedal by som si, no, aspoň takto ďaleko sa už dostali.

JK: Ďakujem za rozhovor. V nasledujúcom pokračovaní sa stretneme na výstave Andreja Dúbravského.

Aurel Hrabušický a Jozef Macko v Krokus Galérii foto (c)jk

Aurel Hrabušický a Jozef Macko v Krokus Galérii foto (c)jk


RELATED POST

  1. bm

    7 June

    Skvely format. To by mohlo bezat aj live ako reality show. Len tak dalej 🙂

  2. Igor Ondruš

    5 June

    😀 bolo by zaujímavé, keby toto videlo a prečítalo si toto zvyšných 99,999 % (dospelej) populácie…

Your email address will not be published. Required fields are marked *

By continuing to use the site, you agree to the use of cookies. more information

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close