Soňa Patúcová vo Flatgallery

Soňa Patúcová – Kým sa nájde čas, stratí sa priestor

Flatgallery, Baštová 1, 811 03 Bratislava

28.1.2017-7.3.2017

Kurátor: Andrej Jaroš

 

Návšteva výstavy vo Flatgallery je spojená s istým pocitom sprisahanectva, keď na nenápadných dverách stláčate nenápadný zvonček a kurátor a obyvateľ galérie v jednom vám zíde otvoriť. Nakoľko nejde o byt prerobený na galériu, ale o galériu v byte, návšteva verejnej udalosti je zároveň vstúpením do osobného priestoru. Hranica medzi verejným a súkromným je veľmi tenká a osciluje medzi konverzáciou pred obrazmi a mimovoľným pocitom sliedičstva medzi knihami a objektmi v izbách.

Soňa Patúcová vo svojich dielach skúma rozpory a hranice v motíve krajiny. V roku 2013 na výstave „Niečo medzi tým“ v Galérii Dunaj prezentovala maľby balansujúce na hranici medzi pohľadom nad a pod vodnú hladinu. Tému naďalej rozvíjala v diplomovej práci s príznačným názvom „Hladina ponoru.“  Stieranie hraníc, tentoraz medzi osobitými autorskými rukopismi, sa stalo témou jej výstavného projektu s Petrou Vojtekovou „Chyba hranice.“ Vo  Flatgallery spoločne s kurátorom Andrejom Jarošom vytvorila dva opozitné výstavné priestory, prostredníctvom ktorých rozohrala dve roviny vnímania diel – priestorovú a časovú. Zatemnená hosťovská miestnosť  je menším, dôvernejším priestorom, v ktorom sa  objavujú krajiny s vodnými horizontmi. Námet, autorke skutočne blízky, rozvíja vnímanie časovosti v maľbe jednak z hľadiska vodných plôch ako neustále sa meniacich krajinných prvkov, jednak pomocou podsvietenia malieb ktoré zviditeľňuje ťahy štetca ako záznamy maliarskeho procesu. Kruhové periskopické maľby,  inštalované vedľa seba vytvárajú dojem časového záznamu pozorovania meniacej sa vodnej hladiny, pričom periskop v širšom kontexte tvorby Soni Patúcovej možno vnímať aj ako prepojenie hranice „nad“ a „pod“ hladinou.

Druhá časť priestoru, tzv. svetlá, je naopak charakteristická upnutím pozornosti na predmetnosť. Autorka s dielami vstupuje medzi zariadenie bytu v obývacej miestnosti (ale aj na chodbe či v kuchyni) a obrazy sú tak predmetom postupného objavovania. Námety pracujú s konkrétnymi miestami či predmetmi, ku ktorým ma autorka citový vzťah. Krajiny s horami a divokou prírodou sú zasadené do „interiérového rámu“ – koncipované ako výhľady z okna či filmové predstavenie pracujú s neviditeľnou prítomnosťou človeka. Jeho (krátkodobú) absenciu možno vybadať v črepníkových rastlinách či opustených sedačkách a otvorených oknách. Ilúziu pohľadu cez okno u niekoľkých obrazov vytvára i rám otočený smerom von.  Obrazy komunikujú s priestorom, čomu napomáha i hravá inštalácia, napr. umiestnenie obrazu opusteného kina či divadla nad televízor. Do miestnosti ako reakciu na zariadenie bytu dopĺňa obraz kresla a vázy, ktoré začleňuje do priestoru v štýle Trompe-l’œil. Pozorný divák vo výstave môže na chvíľu nájsť čas i priestor a zabudnúť pri tom všetko ostatné.

 

Jana Babušiaková

fotokredit: Danka Lacová

 

 

Be the first to comment

Leave a Reply

Your email address will not be published.


*